Slnko, senko a pár zamyslení

Autor: Beáta Magátová | 13.6.2014 o 1:10 | Karma článku: 5,32 | Prečítané:  496x

Ach to teplo. Nedá sa človeku dýchať, tak reku, že aspoň niečo napíšem. Najradšej by som skočila do bazéna plného vody, to by som však riskovala utopenie. Neviem plávať. Taká škoda, no môžem ja zato, že som také drevo na šport? Aspoň som si zapla tie MS vo futbale, aby som mala trošku spojenie so športovým svetom a tiež s tým mužským. Apropo mužský svet nikdy nepochopím, no to je na inú diskusiu. Namiesto bazéna plného vody mám k dispozícii len roľu plnú trávy, ktorú treba pokosiť, roztriasť a potom nechať sušiť a obracať a sušiť a obracať, až kým nevznikne krásne senko, na ktorom si v zime pochutná náš kŕdeľ králikov. 

Na tom sene môže byť aj zábava. Pôvodne bezduché hrabanie sa môže stať miestom odpočinku, relaxu, spoznávaním samého seba, či utužovaním vzťahov medzi členmi rodiny. Kedysi na sene vznikli aj nové generácie, ale o tom vám dúfam nemusím hovoriť. Naše prababičky si zvykli spievať trávnice, či iné pesničky a rozprávali si príhody zo života. Dnes už zabúdame nato, aké môže byť hrabanie sena zaujímavé. Dnes som si uvedomila, že si asi po hodine hrabania pohmkávam Sedemdesiat sukieň mala a podobné ľudovečky. Bolo to milé a pousmiala som sa sama sebe. Dozvedela som sa aj veľa noviniek zo života obce a jej obyvateľov. Porozoberali sme s mamou najnovšie pikošky a to všetko pri obyčajnom hrabaní sena.

„Aké krásne!“ Povedala som si zrazu.

Ale toho tepla mám už plné zuby. Celú zimu čakám na leto a v lete čakám na zimu. Dovolím si zovšeobecniť. Náš ľudský druh nevie, čo vlastne chce. Neustále sme s niečím nespokojní  a pritom poklady šťastia nám „ležia pri nohách“. Tak ako to senko. Nie je to len obživa pre zajace na zimu. V obyčajnom sene je ukrytá láska k zvieraťu, priateľstvo, história, tradície, spätosť s prírodou a v neposlednom rade i disciplína. Senko je zlato. Nie také, z ktorého si dáte urobiť náušnice, či prsteň. Je to zlato, ktoré vás naučí vážiť si prácu našich predkov. A ja som hrdá na to, že som POCHOPILA. No a čo, že neviem plávať, do vody ísť môžem. No a čo, že neviem bicyklovať, nohy ma ponesú všade kam budem chcieť a ešte sa to môžem naučiť predsa (aj keď tie doterajšie pokusy- hotová katastrofa). Pre mňa je dôležitejšie, že mám možnosť žiť medzi steblami trávy, ktoré mi neustále pripomínajú, aké mám šťastie, že žijem tam kde žijem a robím to, čo robím. Nemám tú najdokonalejšiu rodinu na svete. Dokonalosť ani neexistuje. Každý máme množstvo menších, či väčších chýb. No keď sa stretneme pri senku a začneme zabúdať na bežné starosti a sváry, venujeme si úsmev a milé slovo, vtedy si poviem:

„Milujem ťa senko moje!“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?